odborný článok

Postrekovače patria medzi kľúčové stroje poľnohospodárskej techniky, ktoré majú zásadný vplyv na efektivitu a kvalitu rastlinnej výroby. Ich primárnou úlohou je zabezpečenie ochrany plodín proti chorobám, škodcom a burinám, rovnako ako aplikácia hnojív či ďalších podporných látok na zvýšenie úrod a kvality produkcie. Rovnomerné a cielené nanesenie týchto látok je zásadné nielen pre efektivitu samotnej ochrany, ale aj pre zaistenie bezpečnosti obsluhy a životného prostredia.

Dôležitou výzvou súčasnosti je minimalizácia úletu chemikálií a rovnomerné dávkovanie, čo prispieva k ekonomickej i ekologickej udržateľnosti. Vývoj postrekovej techniky je pevne spojený s požiadavkami na udržateľné poľnohospodárstvo a stále prísnejšími legislatívnymi požiadavkami, najmä v oblasti ochrany životného prostredia. To viedlo k zavádzaniu technológií, ktoré obmedzujú použitie chemikálií, zaisťujú ich rovnomernú distribúciu a minimalizujú ich dopad na okolité prostredie. Moderné postrekovače tak predstavujú vrchol technickej inovácie v poľnohospodárskej technike, pričom ich ďalší vývoj sa bude uberať smerom k automatizácii, robotike a ekologickej prevádzke.

Vplyv legislatívy na vývoj postrekovačov

Európska legislatíva kladie stále prísnejšie požiadavky na používanie pesticídov a ochranu životného prostredia. Smernica o udržateľnom používaní pesticídov (Direc-tive 2009/128/EC) zaväzuje poľnohospodárov k využívaniu integrovanej ochrany rastlín a obmedzeniu chemických látok. To prinútilo výrobcov postrekovačov k vývoju technológií, ktoré spĺňajú emisné normy a zvyšujú presnosť aplikácie. Súčasne sú zavádzané pokročilé filtračné a recyklačné systémy na minimalizáciu odpadu z chemikálií.

Ekologické výzvy podnecujú inovácie v postrekovej technike a vedú k širšiemu využívaniu precíznych a biologických prístupov. Výrobcovia sa tak stále viac zameriavajú na vývoj šetrných a efektívnych riešení, ktoré podporujú udržateľné poľnohospodárstvo a napĺňajú požiadavky modernej spoločnosti.

Potreba zníženia strát pri aplikácii prípravkov

Pri aplikácii chemických prípravkov sú v súčasnosti stále veľké rezervy. Podľa odborných odhadov publikovaných v niektorých literárnych zdrojoch sa 20 až 50% spotrebovaných pesticídov používa zbytočne, často sa stupeň napadnutia porastov zveličuje, ošetruje sa v nevhodnom čase, nezodpovedajúcim prípravkom, alebo nevhodnou aplikačnou technikou. Aplikačné straty sa pohybujú v rozmedzí 20 až 40% u poľných plodín, kde sa v prevažnej miere využívajú postrekovače a 60% u špeciálnych plodín, kde sú využívané rosiče.

Do celkovej hodnoty vykazovaných strát je pritom zaradený tzv. úlet, odpar, povrchový odtok a priesak prípravkov do spodných vôd. Príčiny (rezervy) sú tak v konštrukcii strojov, ako aj v užívateľskej sfére (v podmienkach prevádzky, načasovania zásahu, udržiavania strojov a pod.).

Ochrana rastlín z pohľadu ekológie a ekonomiky

Pri ekologickom pohľade je jasné, že je potrebné v prvom rade preferovať nepriamej metódy ochrany rastlín, kam môžeme všeobecne zahrnúť voľbu technológie „šitej na mieru“ (v závislosti od pestovanej plodiny a výrobných podmienok) a rešpektovanie zásad správneho hospodárenia. Podľa postupnosti jednotlivých krokov je možné hovoriť najmä o priamych mechanických metódach (zásahoch), kam hlavne patrí mechanické ničenie burín a škodcov v priebehu vegetácie.

Efekt použitia príslušných strojov a náradia je vo včasnosti zásahu, stupňa zaburinenia, druhu burín, fyzikálnych vlastnostiach pôdy, klimatických podmienkach a správnom nastavení pracovných nástrojov. Prednosti mechanickej regulácie burín spočívajú predovšetkým v zlepšení pôdnej štruktúry, aktivizácii života v pôde, odstránení problémov s rezistenciou burín, znížení utuženia pôdy a obmedzení, alebo vylúčení používania herbicídov. Nedostatkom mechanickej regulácie burín je závislosť na klimatických podmienkach, často vyššie obstarávacie a prevádzkové náklady u niektorých používaných strojov. Určitým nedostatkom môže byť aj to, že percento úspešnosti regulácie burín nie je tak vysoké ako pri použití herbicídov - zmyslom ochrany rastlín v ekologických systémoch pestovania plodín však často nie je úplná likvidácia burín, ale len ich obmedzenie na prípustnú mieru.

Z priamych metód sú jednoznačne najviac rozšírené chemické metódy ochrany rastlín. Sú najúčinnejšie, je tu vysoká selektivita účinku, ich nevýhodou je však to, že sú výrazne toxické, majú reziduálne účinky a sú drahé, čo má výrazný vplyv na ekonomiku hospodárenia.

Mali by sa preto používať len tam, kde je to nevyhnutné. Pri rozhodovaní sa o aplikácii je často potrebné vychádzať zo stanovených prahov hospodárskej škodlivosti burín a kritických čísel napadnutia porastov škodcami, z krátkodobých prognóz výskytu hlavných škodlivých činiteľov a signalizácie optimálnych termínov zásahov. V súčasnosti je potrebné využívať najmodernejšiu navigačnú a senzorovú techniku pri presnej lokalizácii zasiahnutých miest s následnou cielenou aplikáciou (systém precízneho poľnohospodárstva).

Trendy pri ochrane rastlín

Hlavné trendy vývoja v oblasti pestovateľských technológií, používania pesticídov, konštrukcie techniky a jej využívania v praxi je možné v krátkosti zhrnúť do niekoľkých hlavných bodov.

V oblasti používaných pestovateľských technológií sú trendom snahy o minimalizovanie mechanických obrábacích zásahov, čo často súvisí aj so zjednodušením skladby pestovaných plodín pri súčasnom trvalom tlaku na znižovanie vstupov do výroby.