V Prašiciach zvyšujú diverzifikáciu
reportáž
PPD Prašice so sídlom v Jacovciach je z veľkých podnikov priekopníkom minimalizačných technológií nielen u nás, ale pravdepodobne aj v Európe. Akú technológiu preferujú a ako v okolí Topoľčian hospodária v súčasnosti?
Družstvo hospodári na výmere približne 3 950 ha poľnohospodárskej pôdy, iba 40 ha tvoria lúky na úpätí Považského Inovca. Pestujú pšenicu, jačmeň, hrach, ovos, kukuricu na zrno, repku, cukrovú repu a krmoviny pre pomerne veľkú živočíšnu výrobu. Skladbu plodín diktuje trh.
Ekonomicky najlepšou plodinou vychádza potravinársky jarný zelený hrach. „Pestujeme ho na významnej ploche asi 250 ha a dosahujeme výborné úrody aj 4,5 t z hektára. Výnimkou bola minuloročná sezóna, keď hrach napadli fuzariá,“ vysvetľuje predseda podniku Ing. Marián Cikatricis. V podniku sa opätovne vrátili aj k pestovaniu jarného jačmeňa.
Pri návšteve chotára PPD Prašice ma zaujal vyrovnaný povrch polí. Ako mi neskôr vysvetlil výrobný riaditeľ Ing. Marián Fodora, je to výsledok dlhoročného preferovania radličkového náradia pred pluhmi, resp. tanierovým náradím. Ako jeden z mála podnikov sejú sejačkami s radličkovými výsevnými pätkami, ktoré užívatelia obhajujú pre svoju rovnomernosť ukladania osiva a z toho vyplývajúcu rovnomernosť vzchádzania. Na obrábanie pôdy sa pozrime detailnejšie aj z dôvodu, že Prašičania hospodária dlhodobo bezorbovo systémom Horsch.
Minimalizácia aj naďalej
Prašiciach 25-ročné skúsenosti hodnotia s odstupom času pozitívne. Napríklad v roku 2022 dosiahli v obilninách podľa ankety NAJ naše pole jedny z najlepších úrod na Slovensku. Paradoxne, pluhy obmedzene zaradili do technológie len prednedávnom. Hovorí predseda podniku: „Minimalizačná technika je dobrá, úsporná v nákladoch a šetrí vodu. Ale keď je vody príliš, naráža na svoje limity. To sa výrazne prejavilo v posledných mokrých rokoch. Počas krátkeho obdobia sme museli nakúpiť pluhy a do postupov obmedzene zaradiť aj orbu.“ Orali hlavne pozemky po kukurici a tie, kde vlhkostné pomery nedovoľovali vstúpiť s inou pôdospracujúcou technikou.
Stále veria značke Horsch. Používajú Terrano FM a Tiger doplnené už aj o tanierové náradie Lemken Rubin 9 a 12 a OPaLL Agri Saturn. Hustosiate plodiny sejú sejačkami Horsch Concord so záberom 6 a 9 m a Pronto s 8 m záberom.
75 000 € „investícií“ do hrabošov
Vynechajme polemiku o vplyve minimalizácie a napríklad aj novo zaradených biopásov na výskyt hrabošov a poďme k drahým faktom a len skonštatujme, že v Prašiciach sa v poslednom období premnožili. Tabuľka v počítači Ing. Cikatricisa neúprosne vyčíslila náklady na ich elimináciu – 75 000 €. Žiaľ, ani rodentocídy si s populáciou premnožených hrabošov výrazne neporadili a fotografie z dronov z predchádzajúceho roka ukázali odhadom 25% škody v pšenici.
Ani skúsení praktici z Prašíc nevedia povedať, či početnosť hrabošov zvyšuje spôsob obrábania pôdy. Vedia len, že každý jeden zásah do pôdy, či už s radličkami, alebo pluhom, naruší hniezda a zlikviduje jednu generáciu.
Dôležitá aj spotreba postrekovačov
Prašičania sa môžu popýšiť až tromi samohybnými postrekovačmi s pracovným záberom 36 m. Najnovší a najmodernejší Agrifac Condor dosahuje asi o 20 % vyššiu výkonnosť v porovnaní so staršími, a to kvôli väčšej 5 000 l nádrži a výbornému podvozku. Každopádne v porovnaní so staršími strojmi má výrazne nižšiu hektárovú spotrebu nafty asi o 0,3 l, čo vyčíslené na celú sezónu a doteraz ošetrených 50 000 ha vychádza na úsporu 21 000 €. Rovnako dôležitým faktorom je lepšia kvalita ošetrovania a kvôli väčšej svetlosti aj menšie poškodzovanie vysokých porastov.
Len pre ilustráciu, podnik so ŽV a výmerou takmer 4 000 ha spotrebuje ročne 580 až 620 tis. litrov nafty. Ročníkové rozdiely spôsobujú vlhkostné pomery v pôde.
Výrobňa kŕmnych zmesí je ďalšia stabilná noha
„Stojíme na troch nohách. K rastlinnej a živočíšnej výrobe sa pridáva aj výroba kŕmnych zmesí. Ich výrobu sme investíciami podstatne zefektívnili,“ hovorí predseda podniku Ing. Marián Cikatricis. Vysvetľuje, že výrobňu vybudovali ešte pre ošípané, ktoré medzitým zrušili a našli jej uplatnenie pre výrobu zmesí pre vlastné brojlery a HD, ale vo veľkom aj pre chovateľov. Zmesi predávajú priamo na družstve a do obchodov drobnochovateľským sortimentom v priľahlom regióne.
Celý článok si môžete prečítať v printovej verzii časopisu.
Predplatné printovej verzie časopisu si môžete objednať na