reportáž

Pri vjazde do obce Spišské Bystré od Popradu vás uvíta krásne upravený areál miestneho družstva so zrekonštruovanými maštaľami. Výborná vizitka pre družstevníkov na čele s predsedom Ing. Jánom Lopuchom.

Ing. Ján Lopuch oslavuje významné pracovné jubileá. Tento rok oslávil 20 rokov pôsobenia na predsedníckej stoličke a v 2025 to bude už 40 rokov, čo sa upísal poľnohospodárstvu. Celý život zostal verný jednému podniku v Spišskom Bystrom. Začínal ako technik rastlinnej výroby, potom traktorista, popri zamestnaní vyštudoval vysokú školu a zastával funkciu vedúceho rastlinnej výroby. Popri predsedníckej stoličke robí agronóma aj v súčasnosti.

Nadviažu na zemiakarskú tradíciu?

Poľnohospodárske družstvo Spišské Bystré v okrese Poprad patrilo medzi veľkých pestovateľov zemiakov tak, ako sa na Spiš patrí. Na ploche 130 ha dorábalo cenené sadbové zemiaky, náročné na pestovanie a agronomickú disciplínu. Aj tu však podľahli ekonomickému tlaku a túto tradičnú plodinu vyradili. Časy sa menia a v budúcom roku plánujú zemiaky opäť zaradiť do osevného postupu a pre obchodného partnera vysadiť 30 ha.

Bude slovenská obilnica na Spiši?

„V našom chotári sa nachádzajú v okolí Popradu humózne ťažšie pôdy. Kamenisté, pieskové ľahké pôdy v okolí Spišského Bystrého derú lemeše či odhrňovačky pluhov tak intenzívne, že po dvoch dňoch ich musíme vymieňať,“ predstavuje podnik jeho predseda. PD Spišské Bystré hospodári rádovo na 1 550 ha pôdy, z čoho je 900 ha ornej.

Predseda a agronóm v jednej osobe konštatuje: „Fenoménom je, že dnes dosahujeme úrody pšenice 8 – 9 ton na lepších parcelách. Neveril som, že v našich podmienkach je to možné.“ Pravda, aj pod Tatrami sa naučili pestovať obilie, čomu dopomohla moderná technika a šľachtenie.

„Pestujeme 150 ha repky, zhruba 250 ha pšeníc, 200 ha jačmeňa, okrajovo ovos pre mladý dobytok a triticale, zvyšok pripadá na krmoviny na ornej pôde. Upustili sme od pestovania olejného ľanu. Napriek dobrým úrodám nám ťažkosti spôsobovala likvidácia stoniek.“

Aj pod Tatrami historický rok

Kukurica v podhorských oblastiach alebo cukrová repa na strednom Slovensku sa stávajú bežnými plodinami. Avšak tento počasím výnimočný rok prekvapil aj Spišiakov. Zvyčajne so zberom silážnej kukurice začínajú okolo 20. septembra, tento rok však ukončili siláže už 9. septembra. Podobne aj zber obilnín: „Žatvu začíname okolo 10. augusta, tento rok sme ukončili zber 31. júla. Za 40 rokov môjho pôsobenia v podniku som nič také nezažil,“ konštatuje predseda.

Zootechnici môžu počítať s výbornou úrodou kukuričnej siláže, aj viac ako 40 t z hektára, takže si môžu dovoliť časť krmiva aj predať okolitým podnikom.

Odkameňovanie

Spišskobystrania zvádzajú nekonečný boj nielen s počasím, ale aj s kameňmi. V minulosti ich pri pestovaní zemiakov separovali a ukladali do pôdy, čo sa nakoniec ukázalo iba ako dočasné riešenie, pretože kamene sa opätovne dostávajú na povrch pôdy. Z hľadiska účinnosti sa ako najlepšie ukázalo to najjednoduchšie – zber. Kamene v minulosti zberali partie pracovníkov a následne sa používali ako stavebný materiál na výstavbu domov.