odborný článok

Prakticky všetky ťažké poľno-hospodárske stroje v súčasnosti jazdia na naftu, získanú z fosílnych zdrojov energie. Existujú však aj udržateľnejšie alternatívy: bionafta z rastlinného oleja, zelený vodík, elektrické traktory, poľnohospodárske roboty. Prečo sa však používajú len zriedka, alebo vôbec?

Určite viacerí z poľnohospodárov na Slovensku zachytili informáciu o tom, že farmári v Nemecku začali protestovať po­ tom, ako im spolková vláda oznámila, že už v budúcnosti nechce dávať daňové úľavy na naftu využívanú pri činnostiach v poľnohospodárstve a chce takto ušetriť približne 485 miliónov eur. Poľnohospo­dárom by to predražilo nakupovanú naftu. Podľa dostupných informácií by to v závis­losti od veľkosti podniku a štruktúry výroby pre mnohých farmárov znamenalo straty v štvorcifernom rozsahu.

Aká drahá je v súčasnosti poľnohospodárska nafta v Nemecku?

Štandardná energetická daň v Nemecku je 47,04 centov za liter nafty. Poľnohospo­dári v súčasnosti musia zaplatiť energetic­kú daň len vo výške 25,56 centa za palivo, ktoré používajú pri práci v rastlinnej alebo živočíšnej výrobe. Štát im preplatí rozdiel 21,48 centa za liter. Ide o fixnú sumu, na obstarávacej cene nafty nezáleží (tabuľka).

Táto náhrada poľnohospodárskej nafty by sa však mala postupne zrušiť. Nemalo by sa tak stať v jednom kroku, ale postup­ne. Konkrétne sa na rok 2024 plánuje zníženie miery úľav o 40%. V roku 2025 a 2026 dôjde k ďalšiemu zníženiu o 30%, takže v roku 2026 sa už nebude dotovať množstvo spotrebovanej nafty. Náhrada množstiev použitých v predchádzajúcom roku 2023 zostane nezmenená. Odborní­ ci hovoria, že hnev farmárov je taký veľký v neposlednom rade aj preto, že zatiaľ za naftu neexistujú takmer žiadne alternatívy. Nafta je stále univerzálnym zdrojom ener­gie v poľnohospodárstve a je nenahraditeľ­ná v mnohých oblastiach použitia. Prečo je to tak?

Pozn. Na Slovensku je refundácia spotrebnej dane zabezpečená štátnou pomocou vo forme úľav na environmentálnych daniach, týka sa však iba špeciálnej rastlinnej a živočíšnej výroby 

Hľadanie alternatívnych zdrojov energie

Už v súvislostiach s prípravou výstavy Agritechnica 2023 sa v tlači objavili in­ formácie o tom, že na zásobovanie poľ­nohospodárskych strojov energiou sa využíva takmer výlučne nafta, s čím sú však spojené škodlivé vplyvy na životné prostredie. Emisie skleníkových plynov zo strojov v súčasnosti už nemožno znížiť len vylepšenou konvenčnou technológiou pohonu. Prechod od fosílnych palív k ob­noviteľným palivám je nevyhnutný. Aj preto v rámci výstavy Agritechnica bola táto problematika jednou z nosných tém a rôzne tlačové informácie už v predstihu reflektovali tento vývoj a predstavovali naj­modernejšie alternatívne systémy pohonu poľnohospodárskych strojov. Na veľtrhu potom jednotliví vystavovatelia na svojich stánkoch vystavovali nielen svoje technic­ké novinky, ale tiež prezentovali alternatív­ne systémy pohonu v rámci rôznych od­borných podujatí. Uskutočnilo sa niekoľko seminárov, na ktorých zástupcovia výrob­cov techniky prezentovali svoje predstavy o aktuálnych a budúcich riešeniach tejto problematiky. Aké sú teda možnosti ná­hrady fosílnej nafty inými formami alterna­tívnych pohonov?

E-revolúcia v poľnohospodárstve nie je v dohľade

Malé traktory, či malé farmárske nakla­dače s elektromotormi už predáva viace­ro výrobcov a občas sa používajú na far­mách. Pri väčších vozidlách je to však iné. Niekoľko elektricky poháňaných traktorov je k dnešnému dňu k dispozícii iba ako prototypy, ktorých výkon je príliš nízky na to, aby ich bolo možné v poľnohospodár­stve široko využívať.

Bavorský výrobca poľnohospodárskych strojov Fendt chce budúci rok spustiť sé­riovú výrobu svojho elektrického traktora e100 Vario. Výkon pohonu by sa mal po­hybovať okolo 70 koní a výdrž batérie by mala byť štyri až šesť hodín. Cena zatiaľ nie je určená, no pravdepodobne bude takmer dvakrát vyššia ako naftová alterna­tíva. Podľa Fendta sa dá dobre využiť na menšie práce v komunálnom sektore.

Veľký záujem majú aj vinárske a zele­ninové podniky. Ale keď príde na oranie poľa, elektrické traktory dosahujú svoje výkonnostné limity.

Elektrické pohony majú zmysel pri práci v blízkosti farmy

Veľký problém spočíva v získaní potreb­ného výkonu. V jednom z rozhovorov to vysvetľoval Christoph Gröblinghoff, pred­ seda predstavenstva Fendt:

„Pre traktor s výkonom 300 koní potrebujeme batériu, ktorá váži približne 15 ton. Fendt si vie v budúcnosti predstaviť vývoj elektrických traktorov s výkonom až 130 koní a viac, ale v súčasnosti to nedáva zmysel.“

A to zna­mená, že oblasť použitia elektrických trak­torov je veľmi obmedzená. Edgar Remmele z Technologického a podporného centra v Straubingu si stá­le vie predstaviť, že približne 25 percent spotreby nafty v poľnohospodárstve možno v budúcnosti ušetriť prechodom na elektrické systémy:

„Máme veľmi vysokú spotrebu paliva pri kŕmení zvierat a tých činností, ktoré súvisia s prácami na farme. Tieto činnosti môžu byť elektrifikované, pretože je možné batérie každú chvíľu dobiť. Aby sa to dosiahlo, musí sa dojazd elektrických traktorov zväčšiť a ich cena sa musí výrazne znížiť.“

Elektrina pre ta­kéto vozidlá by sa podľa Remmela určite mala vyrábať na mieste, napríklad pros­tredníctvom fotovoltaiky na strechách, inak by sa mohla prevádzka elektrických systémov rýchlo predražiť.

Veľká konkurencia pre vodík

O vodíku sa často hovorí aj ako o alter­natíve k nafte. Výrobca Deutz oznámil, že od roku 2024 spustí prvú sériovú výrobu vodíkových motorov. Fendt už používa dva prototypy na vodíkový pohon v modelo­vom projekte. Na vodíkových pohonných systémoch pracujú aj výrobcovia New Holland a JCB. Príležitostne na tento prob­lém poukazujú aj politici. Na summite o vodíku v Straubingu vlani vo februári bavorský minister hos­podárstva Hubert Aiwanger zdôraznil, že v budúcnosti vidí farmárov ako výrobcov aj spotrebiteľov vodíka. Podľa jeho vyjad­renia „hlavným úspechom samozrejme je, keď samotní farmári používajú vodík pre svoje traktory, alebo poľnohospodárske stroje“. Poľnohospodárstvo by tak mohlo byť šetrnejšie k životnému prostrediu.

Stále však existujú dôležité faktory, ktoré stoja v ceste využívaniu palivových článkov v poľnohospodárstve: predovšet­kým je tu problém získať dostatok energie na štandardný traktor. Priestor potrebný pre tlakovú nádobu na stlačený vodík je veľký. So súčasnými riešeniami žiadny traktor nedokáže pracovať niekoľko hodín pri plnom zaťažení. Pohon s palivovými článkami vyžaduje aj ďalšie komponenty, ktoré tiež zaberajú miesto, ako je chlade­nie, menič a vyrovnávacia batéria. Tie sú potrebné na podporu relatívne pomalého a menej dynamického vodíkového poho­nu. Sieť vodíkových čerpacích staníc tiež v súčasnosti nie je orientovaná na poľno­hospodárstvo. V neposlednom rade sú výrobné náklady celého systému stále veľmi vysoké.

Poľnohospodársky vedec Edgar Rem­mele sa vyjadruje, že poľnohospodár môže z tejto technológie veľa získať, ale vodík ako alternatívu nafty v poľnohospodárstve vidí ako vzdialenú perspektívu. Hlavný dô­vod vidí v tom, že napriek veľkému dopytu zatiaľ na trhu nie je takmer žiadny „zelený“ vodík. Podľa jeho názoru treba najskôr ob­slúžiť oceliarsky priemysel a chemické spo­ločnosti. Okrem toho je vodíková čerpacia stanica veľmi drahá a pre poľnohospodár­ske podniky bude veľmi ťažko zisková.

Otázka budúcnosti biopalív

Riešenia pohonu s biopalivami, ako je repkový olej alebo metylester repky olej­nej, existujú už desaťročia. Môžu potenci­álne slúžiť ako premosťovacia technológia. S hustotou energie 93% v porovnaní s naf­tou je repkový olej zaujímavou alternatívou k fosílnym palivám. Repka ponúka tú výho­du, že sa pestuje na mnohých farmách. Tie by mohli využívať extrahovaný repkový olej ako palivo, zatiaľ čo repkový koláč, vyrobe­ný ako vedľajší produkt predstavuje krmivo pre zvieratá bohaté na bielkoviny.

V odvetví prevádzky poľnohospodárskej techniky niektorí odborníci opakovane zdô­razňujú, že je potrebných viac biopalív, pre­tože rastlinný olej alebo bionafta by mohli výrazne znížiť emisie CO₂ a závislosť od fosílnych palív. Na druhej strane klimatickí aktivisti hovoria o „nezmysloch pre envi­ronmentálnu politiku“. A viacerí politici tiež vnímajú tieto zdroje energie kriticky. Dôvod spočíva hlavne v tom, že biopalivá sa často vyrábajú z potravinárskych a kŕmnych plo­dín, ako je repka, kukurica, alebo obilie.

Avšak pestovateľské plochy nemusia byť využívané len pre výrobu potravín. Naj­mä od začiatku vojenského konfliktu na Ukrajine chcela nemecká vláda obmedziť používanie poľnohospodárskych produk­tov ako prísad do paliva podľa hesla „tanier je dôležitejší ako nádrž“. V súvislostiach s dovozom ukrajinskej produkcie do via­cerých krajín EÚ sa však názory začínajú meniť. Problémom však zostáva slabá in­fraštruktúra: nie každý farmár má na farme vlastnú čerpaciu stanicu a takmer neexis­tujú žiadne verejné čerpacie stanice na čis­tú bionaftu a palivo z rastlinných olejov.

Pre použitie repkového oleja a iných bio­palív je potrebné prispôsobiť hnacie sys­témy traktorov z hľadiska výkonu motora a mazania a iných vlastností. Viacpalivový traktor ohlásený jedným výrobcom, ktorý môže byť poháňaný nielen naftou, ale aj bionaftou, rastlinnými olejmi a zmesami