reportáž

Krásna scenéria Malých Karpát a dominantný Smolenický zámok spríjemňujú miestnym družstevníkom prácu. Podnik charakterizujú pomerne vysoké úrody.

Poľnohospodárske družstvo v Smoleniciach sa zaradilo do veľkého radu podnikov, ktoré ukončili prednedávnom stratový chov 250 kusov dojníc. V podniku ale živočíšnu výrobu zachovali v podobe chovu moriek, ktorý má dlhoročnú tradíciu. A to aj napriek neefektívnosti.

Podnik predstavil manažér výroby a predaja Tomáš Čavara. Do poľnohospodárstva ho priviedla aj vášeň k foteniu. Pracoval ako technik a pri zmene vlastníckej štruktúry nastúpil do Smoleníc ako človek, ktorý má zavádzať moderné technológie.

Vododržné pôdy

„Hospodárime na 1150 ha poľnohospodárskej pôdy v katastroch obcí Smolenice a Lošonec, z čoho 200 ha pripadá na lúky. Špecializujeme sa na pestovanie štyroch plodín – repka, kukurica, jačmeň a pšenica, z ktorej má významné zastúpenie aj jej tvrdá forma,“ vysvetľuje manažér výroby Tomáš Čavara.

Podnik dosahuje výborné pestovateľské výsledky. V tvrdej pšenici nezriedka presahujú hektárové úrody 7 t či v prípade repky 4 t. Tomáš Čavara priznáva, že veľkú zásluhu na nich má nielen šikovný manažment, ale aj glejovité vododržné pôdy. Tie eliminujú zrážkový tieň spôsobený Malými Karpatmi.

Pre lúky hľadajú uplatnenie

Po zrušení chovu HD strácajú lúky pre Smoleničanov na význame. Rokujú preto s chovateľmi koní, prípadne ďalšími užívateľmi, ktorí by pre lúky našli uplatnenie, podobne ako v prípade nevyužívaných objektov živočíšnej výroby. V aktuálnej daždivejšej sezóne mala ekonomický zmysel aj druhá kosba. Ročne vyrobia a predajú asi 900 balíkov sena. Krmovinárska technika pozostáva zo strojov Krone a lisov Claas Quadrant a Krone. Slúžili im s čoraz väčším trápením s dostupnosťou náhradným dielov aj staručké NTVS.

Biopásy strašiakom, pomôže dron

12 m pásy sa zatiaľ ukazujú ako zdroj burín, a to bez plnenia funkcií, pre ktoré boli zakladané. Zvlášť v trnavskom regióne, ktorý dlhodobo bojuje s kalamitami hrabošov. V bezprostrednom okolí 13 ha biopásov očakávajú vyššie straty na úrode.

Hraboše udržujú v primeraných medziach aj ručnou aplikáciou rodentocídov. K jej efektivite prispievajú aj moderné technológie vrátane dronov. „Používame vlastný dron na monitorovanie porastov. Najviac sa osvedčil práve pri hrabošoch. Porast nesmie byť príliš hustý a zapojený.