reportáž

Žiarska dolina v Západných Tatrách so známou Žiarskou chatou ústi do obce Žiar, kde má jedno zo svojich stredísk PD so sídlom v Smrečanoch. V čele podniku dlhodobo stojí Ing. Ján Janíček.

„Nech mier orie naše polia“. Už vyšedivené heslo na jednej z budov podniku, aj dnes výsostne aktuálne, pochádza ešte zo socializmu, ale v Smrečanoch nemôžu byť sentimentálni. Ak chcú prežiť a rozvíjať sa, intenzívne obnovujú techniku a hľadia aj na presné hospodárenie a robotizáciu. Tlačí ich k tomu aj nedostatok ľudí, ktorý sa týka aj Liptova.

„Hospodárime v podhorskej oblasti na výmere 2293 ha, z čoho je orná pôda 1268 ha a TTP 1025 ha. Na ornej pôde sa zameriavame na pestovanie obilnín ako pšenica, jačmeň, ovos, raž a repky olejnej. Pestujeme aj množiteľské porasty obilnín. Značnú časť ornej pôde vyhradzujeme pre krmoviny ako ďatelino-trávne miešanky a kukurica. V minulom roku nás potešili výsledky tržných plodín, zvlášť repky,“ hovorí na úvod predseda Ing. Ján Janíček.

Podnebie mení liptovské podniky

Klimatické zmeny pociťujú aj v podhorských oblastiach už dlhodobejšie. Pestovaním silážnej kukurice to len začalo a pokračuje to tým, že podniky v podhorských oblastiach prekonávajú v úrodách tie v nížinách. Príkladom môže byť uplynulý rok s úrodami kukurice.

Vďaka dažďu v optimálnom termíne ich zachránila od nedostatku objemových krmív silážna kukurica s nadpriemernou úrodou, ale aj lucerna a miešanky na ornej pôde so štyrmi kosbami. Paradoxne: „Sucho postihlo hlavne TTP. Na niektorých porastoch sme druhé kosby ani nerobili. Úrody boli asi 60 – 70 % normálu,“ hovorí predseda podniku.

Ekoschémy skomplikujú pestovanie kukurice

To, že poľnohospodári hraničiaci s lesmi počítajú škody na porastoch zverou minimálne v desiatkach tisíc, je známy fakt a pravidlo, a neobišlo ani Smrečancov. Aby zabezpečili dostatok glycidových krmív, vybudovali na 120 ha parciel vhodných na pestovanie silážnej kukurice ochranné oplôtky. Hrozí, že toto drahé oplotenie budú musieť zväčšiť na dvojnásobnú výmeru.

Človek mieni a ekoschémy menia. Politickí predstavitelia v Bruseli chcú zvýšiť biologickú rozmanitosť na našich poliach. Nemôžeme namietať, je to potrebné. Lenže aj biologickú rozmanitosť v chotároch čiastočne hospodáriacich a hraničiacich s národnými parkami s bohatým zastúpením rastlín a živočíchov? Každopádne, pravidlá ekoschém obmedzujú monokultúry. Ak chcú teda Smrečanci pestovať kukuricu, musia vybudovať oplôtky na ďalších pozemkoch.

Zemiaky ako doplnková plodina

Ekonomiku rastlinnej výroby už dávno neťahajú zemiaky, ale tradíciu ich pestovania plánujú zachovať a plne využiť pestovateľské technológie a vybudované pozberové a skladovacie linky. Morálne a fyzicky zastarané vybavenie plánujú vymeniť za novšie v prípade schválenia podaného projektu.