reportáž

Jeden z najúspešnejších porevolučných poľnohospodárskych príbehov na Slovensku začal písať pán Juraj Máčaj. Jeho voľba na plodiny ako zemiaky a cibuľa sa ukázala ako strategicky správna. V jeho koľajach pokračujú aj synovia Marek ako technický riaditeľ a Juraj ako výrobný ekonóm.

Zemiaky a cibuľa sú stále srdcovou záležitosťou majiteľov. Ba čo viac, sú azda ich najväčšími pestovateľmi a dodávateľmi do obchodných sietí v Európe. S výmerou viac ako 1 288 ha sú aj jedným z najväčších pestovateľov osivovej kukurice na Slovensku. Dnes podniky skupiny, ktorú všeobecne nazvime AGROMAČAJ (hoci právne a ekonomicky nejde o jediný podnik), pôsobia v okolí Senca, Piešťan a Serede. V našej reportáži sa skôr ako na výmery zameriame na prepojenie hospodárskych celkov a fariem a logistické výzvy a neopomenieme ani modernú techniku. Mimochodom, v nej tiež na Slovensku udávajú trendy.

Organizácia mechanizačných prác sa stále vyvíja

V okolí Senca sú z mechanizačného pohľadu najaktívnejšie strediská vo Veľkom Grobe a v Lúčnom Dvore. Mladšie stredisko vo Veľkom Grobe sa venuje viacej „klasickej“ rastlinnej výrobe – obilninám, kukurici, repke, osivovej kukurici, pšenici či cukrovej repe. Lúčny dvor zastrešuje vo väčšej miere zemiaky, cibuľu, petržlen, cesnak a ďalšie intenzívne plodiny. Keď sa napríklad z pozemku zozbierajú zemiaky, pôdu môže prevziať druhé stredisko, spracovať ju vlastnými strojmi a zasiať pšenicu. O porast sa určitý čas stará ono, zožne ho, urobí podľa potreby prvú podmietku a potom parcelu opäť prevezme zeleninárska časť. Tým sa špecializované stroje využívajú tam, kde majú najvyšší efekt, a nie podľa toho, komu administratívne patria. Zmyslom je zozbierať úrodu v najlepšom agrotechnickom termíne, a nie chrániť „vlastnú“ techniku pred výpomocou susednému stredisku.

Tento systém vyvíjali postupne a vznikol z potreby zvládnuť rastúcu výmeru, špecializované plodiny a časovo veľmi úzke zberové okná. Dnes je schopnosť presúvať techniku a ľudí medzi strediskami jednou z najväčších organizačných výhod celej skupiny.

Šanca pre mladých

V AGROMAČAJ si vychovávajú novú generáciu agromanažérov sami. Vzorovým príkladom je stredisko vo Veľkom Grobe, ktorému šéfuje Tomáš Paška a predstavil nám ho mechanizátor Ing. Ivan Tomčík. Smelo môžeme napísať, že ide o projekt mladého tímu, ktorému dali majitelia plnú dôveru.

Stredisko vo Veľkom Grobe vyrástlo z oddelenia časti prevádzky od Lúčneho Dvora. Keď sem Ivan Tomčík prišiel, areál ešte nemal dnešnú podobu. Technika tu síce parkovala, no dielenské a organizačné zázemie nefungovalo naplno. Vedenie videlo skupinu mladých ľudí, ktorí mali chuť prevziať zodpovednosť, a rozhodlo sa dať tomuto tímu vlastný priestor.

Pôsobia tu traja mechanizátori, dvaja hlavní agronómovia a niekoľko mladších agronómov a študentov. Časť ľudí prišla priamo po škole, ďalší sa presúvali z iných stredísk, aby sa naučili pestovať nové plodiny alebo technológie. Zosúladení sú so skúsenými staršími zváračmi, sústružníkmi a mechanikmi, ktorí sú pre mechanizátora veľkou oporou. Aktívne sa zapájajú aj do duálneho vzdelávania.

Musia testovať moderné technológie

Veľký moderný podnik je odkázaný na nové technológie, čo ale neznamená bezhlavé nakupovanie noviniek. V AGROMAČAJ hovoria, že chcú získať skúsenosti skôr, než sa technológia stane štandardom. Už pri kúpe strojov volia výbavu pripravenú na budúce funkcie. Úrodové mapy, hranice parciel a základné digitálne dáta dnes považujú za samozrejmosť.

V praxi porovnávajú hnojivá, spôsoby sejby a hnojenia, kultiváciu, podrývanie aj rôzne stroje. Časť parcely napríklad zaseje vlastná sejačka, ďalšiu externista či predvádzací stroj a výsledky následne vyhodnotia. Získavajú tak údaje priamo z vlastných pôd a podmienok.