reportáž

PD Neverice patrí v okrese Zlaté Moravce k posledným trom podnikom so živočíšnou výrobou. Vyzdvihnúť ale musíme ich výborné výsledky v pestovaní repky a jarného jačmeňa.

PD Neverice sme navštívili v prvej polovici apríla v čase zakladania porastov slnečnice. Zaprášená súprava na poli pou-kazovala na sucho, ktoré vládlo túto jar na veľkej časti Slovenska. Na takto vysušenú pôdu v apríli si spomína predseda PD Neverice Ing. Peter Horňáček len veľmi ťažko.

Ing. Horňáček patrí k ľuďom, ktorýchs podnikom nespája len funkcia, ale celý profesijný život. Keď v roku 1983 do podniku nastúpil, ani netušil, že tu prežije celý svoj pracovný život. Alebo možno aj tušil, lebo v tých časoch to tak bolo. „Keď odrátam rok vojenskej služby, u jedného zamestnávateľa pracujem 42 rokov.“ Vo funkcii predsedu je od júna 2000, teda už viac ako štvrťstoročie.

Začiatky na predsedníckej stoličke boli zložité, ale ho aj najviac vyformovali. „Najťažšie začiatky neboli len v tom, že som prevzal vedenie, ale to, v akom stave som ho prevzal.“ Už krátko po nástupe za ním prišli veritelia s konkrétnymi dlhmi. On bol pritom vo funkcii len niekoľko dní. A presne toto je moment, ktorý ho zjavne definoval na ďalšie roky. Pochopil, že ak má podnik prežiť, musí prestať tancovať na peniazoch, ktoré nemá.

Od sladovníckeho jačmeňa upúšťajú

Podnik hospodári rádovo na 3 200 ha poľnohospodárskej pôdy, z čoho je 1 000 ha vlastnej. Pestujú bežné trhové plodiny. Predseda ale vyzdvihuje dve – jačmeň z pestovateľského a repku z ekonomického hľadiska.

Časy, keď dodávali 4900 ton sladovníckeho jačmeňa sú už minulosťou. Tento rok z vyhradených 420 ha zasiali necelých 200 ha. Ing. Horňáček pomenúva problém veľmi otvorene: „Pri cene okolo 180 € za tonu vyčisteného jarného jačmeňa a pri súčasných nákladoch takáto plodina jednoducho prestáva dávať zmysel. “ Nerentabilnú plodinu nahradia slnečnicou a kukuricou.

Z agronomického pohľadu je zaujímavý aj ich postreh k technológii pestovania. Predseda pri jačmeni nevidí zásadný rozdiel medzi tým, či sa porast zakladá po klasickej orbe alebo v minimalizačnej technológii. To, čo rozhoduje, nie je podľa neho samotný spôsob spracovania pôdy, ale voda. „Ak porast nedostane vlahu, technológia ho nezachráni.“ Aj preto jarný jačmeň siaty na jeseň dosahuje lepšie úrody ako pri klasickej jarnej sejbe. Pre ich ťažšie ílovité pôdy je totiž kľúčové správne trafiť termín jarnej sejby, čo nebýva jednoduché.

Repka ako nosná a ekonomicky najistejšia plodina

Výmera repky v podniku sa dlhodobo pohybuje okolo 650 ha a úrody 3,5 – 4,0 t na hektár. Repka však nie je „ľahká plodina“. Výnos sa tu neopiera len o dobrý osevný postup, ale aj o veľmi intenzívnu ochranu. V podniku